Prípad Brennerského priesmyku dnes zásadne ovplyvňuje medzinárodnú logistiku a tok tovaru naprieč Európou.
Na jednej strane je názor, že voľný pohyb tovaru je základným princípom európskeho spoločenstva. Na druhej strane sa rakúske úrady snažia chrániť svojich obyvateľov a životné prostredie pred rastúcim tranzitom kamiónov cez Alpy. Zmierenie týchto pohľadov sa zdá byť v nedohľadne a celá záležitosť už dospela až k Súdnemu dvoru Európskej únie.
Kľúčová trasa
Brennerský priesmyk je hlavnou tranzitnou cestou medzi Talianskom a Rakúskom a predstavuje dôležitú tepnu mobility na severo-južnej osi Európy. Ročne touto trasou prejde viac ako 2,4 milióna kamiónov – a ich počet stále rastie.
Obmedzenia prejazdu ťažkých nákladných vozidiel cez Alpy zahŕňajú rôzne opatrenia: zákaz nočnej jazdy, zákaz prepravy určitých druhov nákladu, sobotné zimné zákazy či tzv. blokové odbavovanie — konkrétne dni, kedy je povolený prejazd maximálne 300 kamiónom za hodinu.
Mnohé štáty tieto dopravné obmedzenia od začiatku kritizujú (napríklad Maďarsko, Česká republika, Nemecko…), ale najhlasnejšie vystupuje Taliansko — jeho export je na Brenneri závislý najviac.
Koľko zákazy stoja?
V posledných rokoch zaznievali z radov podnikateľov z okolitých krajín rôzne odhady nákladov, ktoré zákazy, zdržanie a čakacie doby prinášajú.
Jedným z najnovších odhadov je ten zo začiatku tohtoročného februára od talianskeho ministerstva dopravy, podľa ktorého brennerské obmedzenia stáli taliansky dopravný sektor za posledných päť rokov až 1,8 miliardy eur. Taliani tvrdia, že tieto opatrenia prinášajú len minimálny ekologický prínos. Napríklad zákaz nočnej jazdy podľa nich spôsobuje zápchy v ranných a popoludňajších hodinách, čo vedie k väčším emisiám, ako keby kamióny plynulo prechádzali.
Nemecký Zväz nákladnej dopravy a logistiky (BGL) tiež opakovane upozorňuje, že rakúske opatrenia poškodzujú ekonomiku, najmä malých a stredných dopravcov a vodičov.
Taliansko tvrdí, že obmedzenia porušujú pravidlá voľného obchodu a pohybu tovaru v rámci EÚ, a preto v polovici roku 2024 oficiálne podalo sťažnosť na Súdny dvor EÚ.
Taliansko medzitým (niektorí by povedali „konečne“) získalo podporu Európskej komisie. Hoci rôzne dopravné asociácie, obchodné komory i Medzinárodná únia cestnej dopravy (IRU) Komisiu opakovane žiadali o zásah, tá sa dlho držala bokom s tým, že susedné krajiny si musia tranzitné spory vyriešiť samy. Keď bolo vlani oznámené, že Komisia podporí žalobu Talianska proti Rakúsku, dopravný sektor to prijal ako významné víťazstvo Ríma.
Protiargumenty: Verejné zdravie a železničná nákladná doprava
Rakúsko naopak tvrdí, že zavedené opatrenia sú kľúčové pre ochranu citlivého alpského prostredia. V dôsledku vysokých emisií sú v Alpách a ich okolí často prekračované limity znečistenia. Cieľom reštrikcií je tiež podporiť presun nákladnej dopravy na železnici, predovšetkým prostredníctvom tzv. RoLa liniek (kamióny prepravované po železnici).
Jedným z kľúčových projektov, ktorý rakúsku stratégiu podporuje, je Brennerský bázový tunel (BBT), ktorý je práve vo výstavbe a umožní masívny presun tovaru z cesty na koľaje. Tunel by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2032 a umožní previezť až 50 miliónov ton tovaru ročne po železnici. Zvýši sa tak kapacita nákladných vlakov a konkurencieschopnosť tohto spôsobu dopravy.
Pokiaľ ide o súdne konanie, Rakúsko svoju pozíciu obhajuje s odvolaním sa na ohrozenie verejného zdravia nadmernou prevádzkou. Taliansko malo čas na odpoveď do 31. marca 2025. V čase písania tohto článku jej stanovisko zatiaľ nebolo známe, ale dá sa očakávať, že čoskoro vyjde najavo.
Ak by súd rozhodol v prospech Talianska, Rakúsku by hrozili sankcie – napríklad denné pokuty či jednorazové penále. Ani to však nezaručuje, že sa tento gordický uzol podarí čoskoro alebo ľahko rozotnúť.
Ďalšie komplikácie
Situáciu ďalej sťažilo obmedzenie prevádzky na moste Lueg na brennerskej diaľnici, platné od 1. januára tohto roku kvôli stavebným prácam. V bežných dňoch je prevádzka vedená len v jednom jazdnom pruhu v každom smere, výnimku tvoria víkendy a dopravne exponované časy, kedy sú otvorené dva pruhy.
Rakúska správa ciest a diaľnic – ASFINAG – zverejnila po dvoch a pol mesiacoch predbežné hodnotenie, podľa ktorého dočasné riešenie funguje dobre a dochádza len k miernemu predĺženiu zdržania, a to iba v určitých hodinách. Ako sa dalo čakať, taká správa ešte viac priliala olej do ohňa nespokojných susedov.
